Tak trochu netradicne vianoce

Zacnem hned z hurta! Kolki z vas (kolko vas inac je? vobec netusim kto si to tu cita...) by ste tento obraz povazovali za "vianocny"? Alebo inac, kolki by ste si pri slove vianoce, predstavili nieco na sposob tohto obrazu? Nemusim byt zrovna jasnozrivec, aby som mohol tvrdit ze malkoto, ak vobec niekto. A predsa len, su na zemi minimalne piati ludia, pre ktorych je tento obraz symbolom hrejivej, prijemnej, rodinnej a hlavne vianocnej atmosfery. Vznikol totiz ako spolupraca celej mojej rodiny v ramci stedreho vecera. Naco pozerat telku, alebo sa prejedat kolacikmi, ked sa da tvorit? Tento kus papiera a farieb bude este dlho pripominat ako sme dokazali tvorivo a hlavne prijmne stravit spolocne cely tyzden. Akokolvek lahko to vyzera, viem velmi dobre ze nie hocijaky piati ludia dokazu zit spolu 24/7, bez chvilky sukromia, zavriet sa do maleho internateveho bytu, alebo auta a kazdy den podnikat spolocne akcie v case aj necase... O to je to krajsie ak je to vasa vlastna rodina.

Co sa vlastne udialo? Nuz potom ako som si dokonale oddychol a stravil prvy tyzden prazdnin sam, postupne sa to tu zacinalo zhustovat. Najprv prisla Nina, moja starsia sestra. S nou a spolu s dalsimi HMC ucitelmi sme pobehali York a Harrogate. Na vianoce (24-teho) sme zacali s vyzdobou a varenim. Nenechal som sa prehovorit na anglicke tradicie, vsetko pekne po slovensky! K veceru dorazil zbytok rodiny, segra Domca a Mama s Tatom. Ti boli nateseni od prvej minuty, stacilo ked videli auto, ktore som pozical na celi tyzden a uz mali vianoce! Ked hovorim ze po slovensky tak po slovenksy! Oslava hned 24-teho, nie 25-teho ako je to zvykom tu. Zemiakovy salat priamo zo slovenska a dokonca aj nejake tie kolaciky. Ja som sa postaral o kapustnicu a rybu -aj ked ta bola uz naporcovana a obalena. Kto by sa stym handrkoval a inac my nemavame ziveho kapra uz skoro dve desatrocia odkedy je Tato vegetarian. Vecera bola zo vsim vsude, dokonca aj ryba musela plavat!

No ale to by bolo na tradicie asi vsetko, zbytok uz bol typicky Valkovicovsky: proste iny! Stromcek nebol, ale zohnal som zopar haluzi a tie vytvorili potrebnu vianocnu aromu, takze sme boli vsetci patrcine naladeni. Cuduj sa svete nejake tie darceky sa tiez nasli. Ja som bol totiz zapadniar materialisticky a nic som nekupil -vsak pockame na povianocne zlavy a vrhneme sa na nakupy niekedy v stvrtok, alebo piatok, nie? Po klasickych hikackach a jeekackach pri rozbalovani darov sme zacali vymyslat. Najprv obraz, potom vselijake vtipne hry (meno slavnej osoby na chrbat a zisti kto si!) a hlavne pohoda.

Na dalsie dni som vzdy naplanoval nejaky ten spolocensko-kulturny program. Najprv som ich poprehanal po Harrogatestkych poliach. Taka mala vychadzka, ulicami, parkami, lesmi, poliami, bazinami, mastalmi a este trocha poliami. Bolo co pozerat a nad cim sa divit tak si niektori ani nevsimli ze spravili 20 km a trvalo nam to cca 6hod. Mama sice uz v polke tvrdila ze ma dost, ale ze je rada ze sa moze premoct. Tato ten obdivoval kazdy murik a kazdy schodik (ty co ste tu boli viete dobre ze to tu je sami mur!!!!). Ku koncu som zaregistroval ze su unaveni, ale to je dobre -aspon im tie ostatne vylety budu pripadat lahsie. A tak aj bolo. Na boxig day (druhy sviatok vianocny -vie niekto preco to tak volaju?) sme predsalen radsej zvolili mesto. York je inac zatial najkrajsie ake som v anglicku videl. Krasne, malebne a historicke mesto. Domi ako z rozpravky, ulicky ako namalovane. Pokial by neboli vsade blikajuce jelene a moderne obchody tak by si jeden kludne mohol mysliet ze je v stredoveku.

V stvrtok prisiel na rad highlight celeho vyletu (aspon teda podla mna) a to bol vylet do Lake District. Uz v aute bola super naladicka. Namiesto nasej klasickej "hadaj na co myslim", ktoru my inac volame "kicuda micuda" - z maderskeho co je to, kto je to -sme sa hrali ine slovne a inteligetne hry: vsak rodina vzdelancov nie? Neivem ako sa tie hry volaju, ale viem ze na ne treba mat dobru slovnu zasobu aj znalosti zo sveta znamych osobnosti, popripade dobru fantaziu! Kusok za Harrogate zacalo prsat a tak to bol pravy anglicky vylet -prsat totiz neprestalo cely den, resp. cele tri dni. Ale nenechali sme si tym pokazit vylet. Pekne sme dorazili az na naplanovane miesto -kusok od Keswicku- nahodili nepremokave oblecenie, resp. kto co mal a vydali sme sa na spociatku malu prechadzku. V lese bolo pekne, za lesom bolo este krajsie a tak z toho nakoniec bola celkom slusna 2 hodinova skoro-tura. Nie zle, na to ze kvapkat neprestalo! Vsak ked to tym ovciam nevadi, tak preco by nam malo, nie? Cestou spat sme sa este stavili na zapadnom pobrezi, ale nic extra nas tam necakalo.

Dalsi den bol nakupno-pozeraci: trebalo predsa aj tie darceky poriesit aj zistit kde to ten Janko byva. V obchodoch boli sice zlavy, ale na second-handy sa to nechyta a tak sme sa obdarovavali v obchodoch s prozaickymi nazvami ako Save the children, alebo Help the Aged... Mama bola v siedmom nebi, lebo si zevraj nikdy predtym nekupila, ci nedostala, 4 veci naraz -skor si myslim ze si to nepamata, ale vsak dobre. Cely cas si uzivala, pretoze 25 rokov nemohla! Ninka bola trochu spomalena a nechapala co sa to deje. Co to tu ti ludia robia? Ako sa mam spravat? Ako sa to robi? Nuz neda sa stale len modlit a meditovat aj ked neprotestoval by som. Tatko sa vytesoval z typickych anglickych svetrov a vpodstate vsetkeho ostatneho -typicky anglickeho! Dominika jasne davala najavo ako jej matkine aj fotrove spravanie lezie na nervy, ale zvladala to celkom dobre. Juj ako ich mam vsetkych rad. Ja som iba pozoroval, ale sem tam som sa zapojil. Po tom tyzdni samoty celkom prijemna zmena. Daleko mam vsak este od uplnej neutrality a nekonfliktnosti. Tiez mi sem tam uletela stiplava poznamka. A aj tento clanok by mohol byt menej ironicky... Napriek tymto, v podstate typickym cestovatelskym mini-konfliktom, ktore vzniknu skoro vzdy a vsade, kde sa stretne viac ako "jeden clovek" a stravi spolu s ostatnymi takmer veskeri cas.

Na sobotu prisiel narad druhy narodny park: Yorkshire Dales. Je tuhla hned za rohom, ale su to len take udolia a zvlnena krajna -na slovensku by sme to narodnym parkom urcite nenazvali- to by sme rovno mohli byt narodny park Slovenska republika! Ale pekne to napriek tomu bolo. Co sa mi vsak pacilo najviac bolo ze celi cas lialo -macky a psy, ziadne mrholenie! A my nic! Pekne sacky na hlavy, bundy a prsiplaste a idemo. Vynechali sme sice prechod poliami, pretoze do oblasti po troch dnoch prichadzaju zaplavy a travniky skor pripominaju ryzove polia, ale okrem toho sme sa nenechali okratit o nic. Pozreli sme si Aysgarath waterfalls, kde sa inac nakrucal Robin Hood s kevinom kostnerom, dali sme si cajicek v staruckej cajovni pri rieke a tak.

Posledny den mi uz dosli napady, a uz sme asi aj mali dost vsetkej tej action a tak sme sa iba isli poprechadzat po meste. A kde sa vzalo tu sa vzalo -krasne slnecne pocasie sa ukazalo! Pekna rozlucka. Dobre mi bolo s rodinkou mojou, trocha rodinnej atmosfery mi tu v chladnom aglicku prislo ako balzam na dusu, ale zaroven som si uvedomil ze uz dlho som snimi nebol na "vylete". A hlavne ze ja uz zahranicie nepovazujem za az tak "ine" az tak "zaujimave", hodne tolkeho porovnavania. Samozrejme ze su tu veci, ktore su ine, veci z ktorych sa ucim aj veci ktore sa mi az tak nepacia, ale uz nemaju pre mna az taky naboj ako napr. pre moju Mamu, ci Otca. Je to dobre? Ci zle? Ci na tom nezalezi?