Just Exploring





Little by little we make small things big. Step by step we move forward. Following the right path, the Eightfold path, makes me calm, steady and happy. Did you find yours? Everybody has one, just some must look deeper or look for it longer. Just explore and it will unfold naturally.

Monday, December 31, 2007

Tak trochu netradicne vianoce


Zacnem hned z hurta! Kolki z vas (kolko vas inac je? vobec netusim kto si to tu cita...) by ste tento obraz povazovali za "vianocny"? Alebo inac, kolki by ste si pri slove vianoce, predstavili nieco na sposob tohto obrazu? Nemusim byt zrovna jasnozrivec, aby som mohol tvrdit ze malkoto, ak vobec niekto. A predsa len, su na zemi minimalne piati ludia, pre ktorych je tento obraz symbolom hrejivej, prijemnej, rodinnej a hlavne vianocnej atmosfery. Vznikol totiz ako spolupraca celej mojej rodiny v ramci stedreho vecera. Naco pozerat telku, alebo sa prejedat kolacikmi, ked sa da tvorit? Tento kus papiera a farieb bude este dlho pripominat ako sme dokazali tvorivo a hlavne prijmne stravit spolocne cely tyzden. Akokolvek lahko to vyzera, viem velmi dobre ze nie hocijaky piati ludia dokazu zit spolu 24/7, bez chvilky sukromia, zavriet sa do maleho internateveho bytu, alebo auta a kazdy den podnikat spolocne akcie v case aj necase... O to je to krajsie ak je to vasa vlastna rodina.

Co sa vlastne udialo? Nuz potom ako som si dokonale oddychol a stravil prvy tyzden prazdnin sam, postupne sa to tu zacinalo zhustovat. Najprv prisla Nina, moja starsia sestra. S nou a spolu s dalsimi HMC ucitelmi sme pobehali York a Harrogate. Na vianoce (24-teho) sme zacali s vyzdobou a varenim. Nenechal som sa prehovorit na anglicke tradicie, vsetko pekne po slovensky! K veceru dorazil zbytok rodiny, segra Domca a Mama s Tatom. Ti boli nateseni od prvej minuty, stacilo ked videli auto, ktore som pozical na celi tyzden a uz mali vianoce! Ked hovorim ze po slovensky tak po slovenksy! Oslava hned 24-teho, nie 25-teho ako je to zvykom tu. Zemiakovy salat priamo zo slovenska a dokonca aj nejake tie kolaciky. Ja som sa postaral o kapustnicu a rybu -aj ked ta bola uz naporcovana a obalena. Kto by sa stym handrkoval a inac my nemavame ziveho kapra uz skoro dve desatrocia odkedy je Tato vegetarian. Vecera bola zo vsim vsude, dokonca aj ryba musela plavat!

No ale to by bolo na tradicie asi vsetko, zbytok uz bol typicky Valkovicovsky: proste iny! Stromcek nebol, ale zohnal som zopar haluzi a tie vytvorili potrebnu vianocnu aromu, takze sme boli vsetci patrcine naladeni. Cuduj sa svete nejake tie darceky sa tiez nasli. Ja som bol totiz zapadniar materialisticky a nic som nekupil -vsak pockame na povianocne zlavy a vrhneme sa na nakupy niekedy v stvrtok, alebo piatok, nie? Po klasickych hikackach a jeekackach pri rozbalovani darov sme zacali vymyslat. Najprv obraz, potom vselijake vtipne hry (meno slavnej osoby na chrbat a zisti kto si!) a hlavne pohoda.
Na dalsie dni som vzdy naplanoval nejaky ten spolocensko-kulturny program. Najprv som ich poprehanal po Harrogatestkych poliach. Taka mala vychadzka, ulicami, parkami, lesmi, poliami, bazinami, mastalmi a este trocha poliami. Bolo co pozerat a nad cim sa divit tak si niektori ani nevsimli ze spravili 20 km a trvalo nam to cca 6hod. Mama sice uz v polke tvrdila ze ma dost, ale ze je rada ze sa moze premoct. Tato ten obdivoval kazdy murik a kazdy schodik (ty co ste tu boli viete dobre ze to tu je sami mur!!!!). Ku koncu som zaregistroval ze su unaveni, ale to je dobre -aspon im tie ostatne vylety budu pripadat lahsie. A tak aj bolo. Na boxig day (druhy sviatok vianocny -vie niekto preco to tak volaju?) sme predsalen radsej zvolili mesto. York je inac zatial najkrajsie ake som v anglicku videl. Krasne, malebne a historicke mesto. Domi ako z rozpravky, ulicky ako namalovane. Pokial by neboli vsade blikajuce jelene a moderne obchody tak by si jeden kludne mohol mysliet ze je v stredoveku.

V stvrtok prisiel na rad highlight celeho vyletu (aspon teda podla mna) a to bol vylet do Lake District. Uz v aute bola super naladicka. Namiesto nasej klasickej "hadaj na co myslim", ktoru my inac volame "kicuda micuda" - z maderskeho co je to, kto je to -sme sa hrali ine slovne a inteligetne hry: vsak rodina vzdelancov nie? Neivem ako sa tie hry volaju, ale viem ze na ne treba mat dobru slovnu zasobu aj znalosti zo sveta znamych osobnosti, popripade dobru fantaziu! Kusok za Harrogate zacalo prsat a tak to bol pravy anglicky vylet -prsat totiz neprestalo cely den, resp. cele tri dni. Ale nenechali sme si tym pokazit vylet. Pekne sme dorazili az na naplanovane miesto -kusok od Keswicku- nahodili nepremokave oblecenie, resp. kto co mal a vydali sme sa na spociatku malu prechadzku. V lese bolo pekne, za lesom bolo este krajsie a tak z toho nakoniec bola celkom slusna 2 hodinova skoro-tura. Nie zle, na to ze kvapkat neprestalo! Vsak ked to tym ovciam nevadi, tak preco by nam malo, nie? Cestou spat sme sa este stavili na zapadnom pobrezi, ale nic extra nas tam necakalo.
Dalsi den bol nakupno-pozeraci: trebalo predsa aj tie darceky poriesit aj zistit kde to ten Janko byva. V obchodoch boli sice zlavy, ale na second-handy sa to nechyta a tak sme sa obdarovavali v obchodoch s prozaickymi nazvami ako Save the children, alebo Help the Aged... Mama bola v siedmom nebi, lebo si zevraj nikdy predtym nekupila, ci nedostala, 4 veci naraz -skor si myslim ze si to nepamata, ale vsak dobre. Cely cas si uzivala, pretoze 25 rokov nemohla! Ninka bola trochu spomalena a nechapala co sa to deje. Co to tu ti ludia robia? Ako sa mam spravat? Ako sa to robi? Nuz neda sa stale len modlit a meditovat aj ked neprotestoval by som. Tatko sa vytesoval z typickych anglickych svetrov a vpodstate vsetkeho ostatneho -typicky anglickeho! Dominika jasne davala najavo ako jej matkine aj fotrove spravanie lezie na nervy, ale zvladala to celkom dobre. Juj ako ich mam vsetkych rad. Ja som iba pozoroval, ale sem tam som sa zapojil. Po tom tyzdni samoty celkom prijemna zmena. Daleko mam vsak este od uplnej neutrality a nekonfliktnosti. Tiez mi sem tam uletela stiplava poznamka. A aj tento clanok by mohol byt menej ironicky... Napriek tymto, v podstate typickym cestovatelskym mini-konfliktom, ktore vzniknu skoro vzdy a vsade, kde sa stretne viac ako "jeden clovek" a stravi spolu s ostatnymi takmer veskeri cas.
Na sobotu prisiel narad druhy narodny park: Yorkshire Dales. Je tuhla hned za rohom, ale su to len take udolia a zvlnena krajna -na slovensku by sme to narodnym parkom urcite nenazvali- to by sme rovno mohli byt narodny park Slovenska republika! Ale pekne to napriek tomu bolo. Co sa mi vsak pacilo najviac bolo ze celi cas lialo -macky a psy, ziadne mrholenie! A my nic! Pekne sacky na hlavy, bundy a prsiplaste a idemo. Vynechali sme sice prechod poliami, pretoze do oblasti po troch dnoch prichadzaju zaplavy a travniky skor pripominaju ryzove polia, ale okrem toho sme sa nenechali okratit o nic. Pozreli sme si Aysgarath waterfalls, kde sa inac nakrucal Robin Hood s kevinom kostnerom, dali sme si cajicek v staruckej cajovni pri rieke a tak.

Posledny den mi uz dosli napady, a uz sme asi aj mali dost vsetkej tej action a tak sme sa iba isli poprechadzat po meste. A kde sa vzalo tu sa vzalo -krasne slnecne pocasie sa ukazalo! Pekna rozlucka. Dobre mi bolo s rodinkou mojou, trocha rodinnej atmosfery mi tu v chladnom aglicku prislo ako balzam na dusu, ale zaroven som si uvedomil ze uz dlho som snimi nebol na "vylete". A hlavne ze ja uz zahranicie nepovazujem za az tak "ine" az tak "zaujimave", hodne tolkeho porovnavania. Samozrejme ze su tu veci, ktore su ine, veci z ktorych sa ucim aj veci ktore sa mi az tak nepacia, ale uz nemaju pre mna az taky naboj ako napr. pre moju Mamu, ci Otca. Je to dobre? Ci zle? Ci na tom nezalezi?

Thursday, December 20, 2007

cyklo vylet a samota

Ako som uz spominal mam tyzden volna a skoro uplnej samoty, kym nepride cela moja rodina, a tak si to dokonale vychutnavam. Pekne po malych davkach si vyplnam dni aktivitami ktore ma naozaj bavia. Nechcem si to pokazit prilisnym planovanim a nahlenim sa a zaroven chcem mat klud a pohodu a tak vsetko pekne pomaly. Jedna-dve hlavne aktivitky za den a zbytok pekne relax, studium anglictiny a vypisovanie mailov.
Prve dni som vyslovene relaxoval a maloval, teraz nastal cas na trocha aktivnejsie travenie casu. Dnes rano som sa vybral na cyklo turu. Spomenul som to pre Gyulom a tak sa pridal ku mne. Isli sme do Riponu co je 12 mil. Neviem preco -zijem s milami uz treti rok a stale mam tu tendenciu ich podcenovat. Myslel som si ze to bude uplny veget, ale predsa len nie je najteplejsie a po chvilke som si vsimol ze tie mile ubiehaju akosi pomalsie. Na zaver som si vdaka slastnemu pocitu v nohach uvedomil ze som spravil viac ako 40 km, co je pre netrenovany zadok vcelku dost. Zbytok dna som stravil v pohodli mojho kresielka s sprtil som stovky anglickych slovickach ktore sa vyskytuju iba v knihach -boze kolko toho neviem!
No a viete co som si prave vsimol, resp. uvedomil? Ak ste zili niekde v zahranici tak ste si mozno uvedomili ze ste vela krat akysi smutny a ze vam chybaju priatelia. Mozno to vyznie divne, ale myslel som si ze nemam problem byt sam -uz viac krat som takto fungoval -aj v zahranici, aj doma... aj dlhsiu dobu, aj kratkodobo... a vacsinou to nebol problem. Ale tu som bol akysi nesvoj a zoparkrat som mal taku light depku. Avsak akonahle zacali prazdniny -cize som sam "este viac" tak som v pohode. Problem nie je skola, to by som asi musel zmenit zamestnanie... problemom su ludia okolo mna... Posledne dva roky som mal okolo seba tych najlepsich kamaratov a ludi s ktorymi si naozaj rozumiem a s ktorymi pravdepodobne zostatanem v kontakte este velmi dlho. Tu som prisiel do komunity ludi, ktori my toho vela nehovoria. Vsimol som si to hned na zaciatku a tak som si isiel svojou vlastnou cestou... ale aj tak som sa sem-tam citil sam. Akonahle vsak vsetci ludia, s ktorymi som tu v kontakte, odisli tak som ovela pozitivnejsii. Nechcem nikoho obvinovat ani sa vyhovarat. Ale Pokial musim kazdy den riesit problemy s inymi ludmi, pocuvat staznosti inych ludi, sledovat spravanie inych ludi tak ma to ovplyvnuje. Pokial musim zit v tomto mierne nehostinom prostredi, kde som cudzinec tak musim byt silnejsi -aky som teraz evidentne nestaci. Od zaciatku prazdnin som skoro uplne sam a je to super -idem si vlastnou cestou, organizujem si den ako chcem, nemusim pocuvat anglickych pubertakov a prisposobovat sa ucitelom, pripadne housemastrom. Prekvapilo ma to trocha pretoze v amerike som bol tiez sam -nesam. Vzdy boli okolo mna ludia, a viac krat sa stalo ze my nie uplne vyhovovali. Sem tam ma to hodilo do takej melancholickej nalady, ale zvladol som to. A hlavne som si myslel ze som sa naucil ako to zvladat. Asi nie uplne. Je mi jasne ze nemozem zit sam a ze vzdy budu okolo mna ludia -teda hlavne pokial budem pracovat a pohybovat sa v spolocnosti. Takze cesta samoty daleko nevedie -aspon zatial nie. Len teda preco ma ludia tolko ovplyvnuju. Teraz sa vyslovene tesim z kazdej minuty a este som sa ani chvilku nenudil. Prave naopak -zajtra pride moja sestra a v sobotu David (dalsi ucitel z HMC programu) s priatelkov a tak mam uz len neceli den pre seba sameho. Dufam ze do januara pridem nato ako sa nenechat ovplyvnovat ludmi okolo seba a byt v pohode zo svetom okolo mna ako aj zo sebou. Caka ma este pol roka v tomto viac menej statickom prostredi a vonkajsok moc nezmenim, tak musim zmenit vnutro, cize seba... a uzivat si skolsky rok tak isto ako prazdniny!
A samozrejme ide aj o to ze druhy ludia su aj velmi prospesny -okrem toho ze nam nastavuju neocenitelne zrkadlo, tak nam aj umoznuju milovat a pracovat s laskou...

(ak nahodou nieco z tohto posobi fasisticky, tak to len preto ze som nevedel najst lepsie slova...)

Sunday, December 16, 2007

koniec bloku


Tak prave mi zacali prazdniny... pekne som sa ulozil do mojho kresielka v obyvacke -perinka, cajik, knizka, compik a muzicka. Cele si to pekne vychutnam. Mam sice prazdnu chladnicku ale na nakupim dnes nejdem -can't be bothered, ako by povedali studenti. Je moc freshno na to aby som sa dal na taku vychadzku a vobec, na takyto chill out som sa tesil od zaciatku tyzdna. Neviem ako dlho vydrzim, ale par dni totalneho relaxu sa mi zide. Po vikende asi pojdem na malu cyklo cestu -ale najprv ho musim opravit, alebo prechadzku a platno s farbamy sa na mna tiez uz pekne usmievaju... juuuj vsetko pekne po malych dvakach a s dokonalou vsimavostou.

Pocas tyzdna som ju totozil dost casto stracal. Viem ze o praci je nuda pisat, ale ked clovek stravi 3/4 dna v skole tak sa ineho ani tak vela nedeje. Matika isla super. Mal som 28 hodin, pretoze jedna ucitelka isla na honeymoons do Himalaji a tak som mal year7, 8, 9, 10 a lower6, U6. Inac nebolo v tom vela ucenia, pretoze siedmaci a osmaci pisali velky test a tak som ich dozoroval, potom spusta opravovania a potom dve hodiny prechadzania testom. Lower six a upper six makaju na svojich past testoch... trocha vysvetlovania tam bolo ale trapas v U6 som spravil dve chyby... to uz je celkom serio matika, moja stredna a vyska su uz celkom daleko a v Bratislave som to neucil, ani tu som ich to neucil iba som prisiel na zaver termu a bum sprav snimi minulorocny exam test. Niektore veci sa podla mna u nas ani neucia, tak som si to musel nastudovat... no to je jedno, len vacsinou sa u starsich studentov respekt ziskava prehladom v danom predmete, takze chyby nie su bohvie co, aj ked samozrejme vsetci sme len ludia.
Najvacsia makacka boli y8 a y9, pretoze ti prvi su bottom set cize su z matiky uplne mimo a tym padom vyrusuju, nebavi ich to a hlavne tomu fakt nerozumeju... vela krat v spojeni s personalnymi problemami, a problemami pozornosti. Zatial co y9 su top set a ty su zase velmi dobri a tak si myslia ze si mozu aj vela dovolovat... jedno s druhym bol to celkom namahavy tyzden. Mozno aj preto ze posledne hodiny som sa snazil s nimi robit rozne akitivity ako kone a jazdci (rodinka moja pamatate si to?) a ine puzzle a hadanky a to je ovela narocnejsie na ukocirovanie pracovnej atmosfery v triede, hlavne ked k tebe nemaju taky respekt ako k anglickym ucitelom. Dnes som na y8 totolne nakrical, pretoze som nebol schopny im vysvetlit pravidla hry ktoru som si pripravil -proste ako banda opic: nepocuvali ani svojich spoluziakov. Bola to aktivita pri ktorej sme stali v kruhu v strede triedy a ja som bol v strede. Ziak na ktoreho som namieril pistolov si musel cupnut a zici po jeho lavici a pravici na seba museli vystrelit spravnu odpoved na otazku ktoru som povedal ja. Jasne ze neboli ticho, ale aby som nepocul vlastneho slova!!!! Hooops uslo mi "I am totaly pissed!!!" co detska hned zaregistrovali ako totalne inapropriate for teacher... fungovalo to chvilu... ale po chvili sa opat vratili do anarchie az to skoncilo prevratenou lavicou a to som mal uz dost! Nekrical som. Iba som ich vsetkych usadil na svoje miesta a zakazal im ceknut co len slovo. Do konca hodiny -dlhych 10 minut -nemohli nic robit a museli byt ticho ako mysi! Nikto ani necekol! Bol som fakt nahnevany a tak posledny den v skole mal 10 min. nudy. Na zaver som sa im ospravedlnil za to ze som zahresil, ale aj som si vyziadal ospravedlnenie od nich, pretoze ich spravanie tiez nebolo apropriate! Povedal som im ze su velmi narocny na zvladnutie a ze nie je fer ked ja pridem s aktivitami ktore su ine ako klasicka hodina a oni to totalne zrusia. Tiez som im vysvetlil ze od skoly nemozu ocakavat nic nerobenie... to nech ostanu doma! Vsetci pekne ako anielikovia sa ospravedlnili a pozelali mi happy christmas. Okrem tohto incidentu a trocha sklamania z tej hodiny v U6 mam inac velmi dobry pocit z celeho tyzdna. Ked ma ziaci vidia ucit tak sa voci mne spravaju inac, ako ked tam len tak sedim a pomaham inym ucitelom...

Tak to len tak na zaciatok. Ja mam teraz spustu casu a tak konecne budem mat cas vam vsetkym poriadne odpisat. Moja situacia sa celkom ustalila, ale stale sa sem tam stane ze so mnou trochu zametaju, nie je to lahke. Kolko krat si vravim ze mojemu housemastrovi poviem to alebo ono, a nakoniec je z rozhovoru len kopa zdvorilosti a "porozumenia". Moc sa to asi zmenit neda, aj ked kazda pripomienka, namietka a staznost urcite spravi svoje. Ale musi nasledovat bezchybny dokaz ze som hodny ich dovery... A priori nas podcenuju, takze je to tazke, ale kusok po kusku sa im snazim dokazovat ze mam hlavu a viem sa o veci postarat. Tym ze nie som uplne zacleneni do ucitelskeho kolektivu mi unikaju informacie o skolskych akciach -vela krat je to inac aj koli anglictine. Ked sa na staff meetingu vychrli 30 oznamov v priebehu 15tich minut tak zeregistrujem len tie co sa ma nevyhnutne tykaju a ked je to akysi "geography trip next week" tak to rychlo vysumi a prisumi to az ked pridem na hodinu a studenti nikde! Stalo sa mi to po prichode z Londyna co som bol dost nevyspaty a kebyze o tom viem tak spim o hodinu dlhsie!!!

Tak mili a drahi to by bolo vsetko. Ak mate osobnejsie, alebo konkretnejsie otazky neotalajte a napsite mi mail...

Boars Head Feast


Ako vsetci viete toto je internatna skola a tak sa tu raz za cas deju aktivity, ktore na dennych skolach nemaju priestor. Jednou s nich je slavnostny vecer, zaver prveho bloku a privitanie vianoc: Boars Head Feast.
Rozpravalo sa tu o tejto hostine uz od zaciatku roka, ale moc som nevedel ze co to bude, okrem toho ze je to jedina noc ked si ziaci mozu robit srandu z ucitelov (teda oficialne). Slavnostna vecera s maskarnymi prvkami vyznela ako totalne sialenstvo. Vsetci piskali a saleli. Tiez som sa nechal trochu uniest a s mini vodnymi pistolimi sme sa strielali zo studentami. Potom honosna hlava prasata presla halou a mohli sme zacat jest. Prekvapivo jedla nebolo az tak vela a nebolo ani take dobre. Suche meso aj zemiaky, riesia to polievanim tzv. Gravy sauce, ktora tomu doda stavu, ale nechuti bohvie ako... klasicke anglicke jedlo: bez chuti. Potom presiel halou zapaleny puding a na stoloch sme mali traditional christmas puding.

Po celom tomto karnevalovom blaznovstve sme sa presunuli do skolskej haly a zacalo sa divadlo. Kazdy inernatny dom si pripravil vlastne predstavenie. Mame tu Lancaster house, kde su junior a senior chlapci do roku 9. Potom Brigs house a Mallinson house, kde su chalani od year 10 az do upper 6 a jeden dievcensky barak- Norfolk. Predstavenie mali aj skolsky red ties, co je najvacsia pozicia studentov v skole a na zaver sme boli mi ucitelia.
Poviem vam teda ze ziaci sa stym moc neparali. Vzdy sa zamerali na urcitu vlastnost daneho ucitela, bud typicke tyki, slova alebo gestikulaciu a totalne to zvelicili. Niekedy az prehnane a na hranici drzosti. Pravda je vsak ta ze som sa nasmial do sytosti. Vacsina udalosti bola pravdiva a mnohy ucitelia naozaj maju divne az uchylne sposobi spravania... vyslovene si to ziada sparodovanie. Zopar udalosti bolo vymyslenych, ale studenti opat dokazali ze ich pozornemu oku neunikne ziadna chybicka, alebo preslap a tu to pekne vsetko vyslo na svetlo! Niektori ucitelia boli v kazdom sketchy (predstaveni) ako napriklad moj housemaster, ktory je vyslovene preslaveny svojim "hi, are you OK? Ok, ok catch up with you later" alebo "thank you indeed!" a typickym vzticenym palcom.

Gyula bol tiez v troch predstaveniach. V dvoch ako plavec (minuly rok o sebe tvrdil ze je dobry plavec a na pretekoch plaval stylom prsia..., tento rok boli opat preteky -vsetci si zneho robili srandu a taktiez zistovali moje plavecke schopnosti. Ja som vzdy len tak neutralne odpovedal ze plavat viem, a ze nie som najhorsi... ked prisli preteky tak som ich suverejne vyhral a tak nikto nechapal. Nebolo to tazke a ja naozaj nie som bohvie aky borec iba ze rad plavem a tak sem tam skocim na bazen a v lete som na jazerach...) a v tretej hre bol samozrejme Boratom. Dost typicka reakcia studentov na nas vychodoeurpanou je ci sme z Kazachstanu, alebo klasicke poznamky ako "great success" ci "jak se mas?" (hlasky s filmu Borat, pre nezasvetenych). Nie je to bohvie co, ale uz som si na to zvykol. Gyula bol po predstaveni urazeny, ale ked sa na druhy den prisli baby ospravedlnit tak to poprel... Dobre bolo ze si robili srandu aj zo spoluziakov.

Ja som nebol ani v jednom predstaveni a iba baby ma raz spomenuli ako plaveckeho trenera Gyulu... Moze to znamenat dve veci: bud som pre nich nudny a nezaujimavy, alebo ma proste necheli zosmiesnit, pripadne nevedeli ako. Vsetci ucitelia mi hovorili ze fakt mozem byt rad, a ze to ze tam nie som je pozivitivne...

Sunday, December 02, 2007

Christingle Service and some more


Don't know what is christingle? Don't worry neither did I few hours before! Apparently it's is a big thing here, because we had a formal chapel tonight. So what it is then? Well just an orange pierced by toothpicks with gummy bears and stabbed by candle. Then almost ritually lighted by one candle form the front. Of course under scrutinising fire-hazard safety conditions. Traditions are different all around the world so I shouldn't be so negative, should I? This one started in 1749 in a church in Germany by a Bishop. His name was Bishop John de Watteville and he led worship among the Moravian Congregation in Marienborn, Germany. He was the creator of the Christingle service. Christingle means "Christ-Light." The whole service was as usually full of hymn singing, praying and students reading various speeches and "funny"-christian-for kids-orientated dialogues. At least they are trying to make it interesting. Actually at the beginning of the year I found it interesting, but now I am starting to find them ridiculous, naive and brainwashing. The main point was to create a christingle and after we have done so and sung some more songs the service was over.

But there are other things happening as well. After I came back from London I focused on teaching. In the last week one teacher is going for her honeymoons so I will take over all her lessons. Finally some action! So I have two weeks to assimilate with her classes. Right from beginning I can say that I enjoy it much more than the ones I had with my boss -head of Maths. This teacher is much more relaxed and so are the students. The way she teach is maybe little traditional but she is really nice and natural -not like... Nice is that except from year 8 she has top sets or set 3 in year 10. The students are divided into set according to their maths skills, so it's obviously better to teach set 1 then set 5 because the kids like what they are doing!

As you already know teaching is not the main area which occupies me here... there was an annual staff vs. students basketball match this Wednesday. We all knew that students are much better in the game, and in good physical shape -well what do you expect when they have trainings twice a week and match at least once a month! Unlike the teachers who never played to gather! Despite this tremendous disadvantage we were not hammered and the final score was 22:17 for students. Well done and much enjoyed! Then on Friday I participated in 4-a-side football, so my week was quite active as usual. I was on duty during the weekend, which meant that I had to be in the house all the time, but unlike the other assistants I have no problem with finding something to do, so I enjoyed it and relaxed as well.

Lastly a thing worth mentioning. In our house was one boy -Brano (names are changed just to protect my self). He was a trouble since beginning and I was told that he is in the boarding as a punishment for his previous problems. I had few serious issues with him. The last one happened this week. He and his roommates messed about just before the lights out, so me and Dano -the head of house- took care of it, or better to say Dano get really angry and yelled at them using vast variety of swear words. The next morning Brano called me "penis" because I haven't done anything to stop Dano... well altogether it was just too much so I have written a letter to Headmaster and Head of Boarding and poor Brano is expelled from boarding and also from school for two weeks -at least that's what I heard so far, but I still don't have the official answer...

Well that's it from last gossips... see ya!