Začalo to už dávnejšie avšak zo začiatku to boli iba súkromné projekty. Prvé maľovanie na steny prišlo keď som si zútulňoval ateliér v Galante a robil si z neho svoju izbu. To sa písali roky 95-96 a ja som si maľoval na steny svoje vízie krásy. Skoro o desať rokov neskôr som sa pri cestovaní po Nicaragui dostal do pekného hostela, ktorý bol pomaľovaný rôznymi maľbami. Evidentne ich robili viacerí ľudia,
maľba je ako rukopis, každý má svoj štýl. Opýtal som sa personálu, či by som mohol aj ja niečim prispieť, a tak vznikol môj prvý "profesionálny" výtvor. Aj keď vtedy mi stačilo, že som nemusel platiť za dve noci a jeden obed...Poďme ďalej po tejto časovo-maľovanej osi. V roku 2009 som dobicykloval do Pakistanu (o tejto púti sa dočítate v starších článkoch), kde som sa opäť dostal do útulného hostelíka a voľné chvíle som využil najlepšie ako som vedel. Tu vznikla Kaori, za ktorou sa skrýva skutočná Japonka,
ktorá bicyklovala z Japonska, cez Čínu a Pakistan do Indie. Toto dielo, som poňal trochu profesionálnejšie - vopred som si dohodol, že nebudem platiť za ubytovanie. Stále som to však bral ako sebarealizáciu, nie ako moju prácu.To sa však zmenilo pri mojom zatiaľ poslednom projekte. Dostávame sa do súčasnosti, t.j. do roku 2012. Opäť zostávame v dobre známom prostredí hostelov, tento raz však zvučné mená ďalekých krajín doplníme krásnym menom našeho hlavného mesta. V hosteli Blues majú izby pomenované podľa svetových metropol. Rozhodli sa ich trochu oživiť, a tak ma pozvali, a
by som im s tým pomohol. Dostal som viac menej voľnú ruku. Jediná požiadavka bola aby daná maľba súvisela s názvom izby. A tak som do Amsterdamu na stenu namaľoval bicykel, do Londýna rušnú ulicu s rôznorodými ľuďmi a v Paríži som sa nechal inšpirovať slávnym centrom moderného umenia zvaným Pompidour center. Na Berlín som vymyslel výrok od Herrmana Hesseho, napísal som ho ornamentným starodávnym písmom, a tak celá izba dostala trocha ušľachtilejšiu atmosféru, čo tie ružové steny potrebovali. Najluxusnejšiu izbu, Jeruzalem, som mal spraviť čo najelegantnejšie a tak som zvolil modro-zlaté ryby, ktoré okrem i
ného reprezentujú Ježiša. Posledná izba sa volala Dublin. Írsko si spájam so stromami a s Keltmi, a tak som navrhol spraviť tam keltský strom. Vznikla z toho najväčšia maľba tejto zákazky. Pri maľovaní v tomto hosteli som si uvedomil, že je trocha rozdiel maľovať sám pre seba, alebo za ubytovanie, alebo maľovať za prachy. Bavilo ma to rovnako, ale oveľa viac energie som venoval poslednému projektu, nie len preto, že izieb bolo 6, ale aj preto, že boli na mňa kladené väčšie nároky. A tak si myslím, že som aj podal najlepší výkon. Čo poviete? Ak máte nejaké komenty k maľbám, sem s nimi! Nech je to na budúce ešte lepšie.Pre viac obrázkov, mrknite na môj flickr.
