Skotsko, in medias res (preklad, ine obrazky)

Pondelok rano. Balime vsetky potrebne veci na 4dnovi vylet autom a v aute. Hura, auto sa stane nasim dopravnym prostriedkom a domov v jednom. Takze cena za prenajom vlastne zabila dve muchy jednou ranou... aj tak nie je mozne spat vonku v takychto podmienkach (5-10 C, vlhko, hmla... Britania...) bez spacakov. Takze sme zbalili periny (este nikdy som necestoval s niecim tak domacim...), mapy a teple handry a vyrazili sme.

Nasa prva destinacia bol Forth William, resp. Ben Nevis. Dramaticky efekt tejto hory, britskej najvyssej hory, je umocneny skutocnostou ze zacina stupat z nadmorskej vysky 9m na brehu jazera Loch Linnhe, az kym nevytvory monument 1334m vysoko nad mestom Forth William, co posobi tak trocha otcovsky. Samotne cislo neznie vela pre Europanov zvyknutych na Vysoke Tatry, Alpy pripadne Karpaty. Ale nez budes sudit, zober do uvahy, ze Skotsko lezi v severnejsom zemepisnom pasme, co vytvara klimu podobnu arktickym regionom, a nemal by si zanedbat ani fakt, ze zaciatok cesty je 9m nad urovnou mora, takze vyskovy rozdiel je presne vyska hory... Zapadne pravidla a bezpecnostne predpisy su trochu viac strnule, takze panika vo visitor centre sa nas pre istotu opytala, ci chceme zdolat ich pychu dnes? Bolo nieco okolo 14:00 a pocko bolo super (na Skotsko!). Pravdu povediac, vobec sme nepremyslali, jednoducho si to vybehneme nie? Ale ked nam tetula povedala ze to trva dobrych 7 hodin, pripadne 5 ak sme fakt vo forme, tak sme si to radsej rozmysleli. Dodala sice, ze sa to da stihnut aj za hodinu a pol, ale to je narodny rekord a ten asi neprekoname. Nema problema prideme zajtra!

Pre dnesok mozeme ocekovat Loch Ness. Dalsie senzacne a velmi zname miesto. Na mape sme nasli maly kopec, ktory sme sa rozhodli zdolat - nech sa dame do formy na to monstrum! Prijemna vychadzka. Spali sme na brehu jazera. Vecer sme si spravili malu disku okolo auta... traja ucitelia vypusteny z klietky! Jazero je temne a hlboke (280m!!!), obklopene kopcami. Cele Skotsko postrada stromy, takze kazdy kopec vyzera masivne a ponuka uchvatne vyhlady.

Bez ohladu na to, co budem pisat v najblizsich riadkoch, clovek by mal vzdy byt poriadne pripraveny na turu! Jednoducho pretoze je v horach. Ibaze ste totalne chtivi turisti a nemate vsetku tu potrebnu vybavu, tak potom proste chodte do toho! Ja som zdolal ten kopec v skejtackych teniskach, normalnych nohaviciach a vo vlnenom triku. To triko bolo teda riadne na chuja, ale co! Koho to trapi teraz? Spravili sme to za uctyhodnych 7 a pol hodiny hore a dole. Ziadna sranda! Ale je pravda, ze sme cely cas kecali, a tempo bolo tak do pohody. Podla cestovneho sprievodcu 9 z 10tich dni je vrch zahaleny v oblakoch. Pocas celej tury to vyzeralo, ze sa trafime do tejto predpovede a ze moc toho neuvidime - co je jeden z dovodov, preco sa ludia stveraju tak vysoko, nie? Bolo extremne veterno, zima a horna stvrtina Benu bola namocena v hustej mliecnej hmle. Ale mali sme naozaj stastie, pretoze tesne pred dosiahnutim vrcholu sa oblaky zacali vytracat a pocko spravilo jednu peknu 360tku, obnazujuc dych vyrazajuce vyhlady a ukazujuc prirodnu magiu -nazyvanu duha - tentokrat dokonca kruhovu. Ako to uz tak byva, cesta dolu bola ovela namahavejsia - hlavne cez tie nase skratky!

Streda. Opat sme sa raz zobudili na brehu jazera, ktore sa tu vsetky volaju Loch. Boli sme celkom zniceni, Ja zacinam mat celkom serioznu svalovku na lytkach. Nikde inde, jedine lytka, pravdepodobne to zapricinila ta schodovita cesta na vrchol Ben Nevisu. Neviete si predstavit lepsi step aerobik. Takze sme sa rozhodli pre trocha viac turisticky typ vyletu -vsetko z auta. Presli sme cely ostrov Isle of Sky, ktory nam bol odporucany ako jeden z highlightov Skotska. Ano, bol mily, ale kedze som stravil cely den na zadnych sedadlach auta, tak si pamatam tak akurat 15minutove zastavky na roznych miestach. Nezalezi, ake uchvatne boli, moc som si ich neuzil. Ako som mohol? Boli sme ako japonski turisti v Bratislave - fotky a wow citoslovce! Ale aspon sme spravili mnoho mil! Zamujimave bolo sledovat, co sa stane s tromi individuami zavretymi v limitovanom priestore po cely den, comu predchadzali dalsie dva dni spolu. Presne, ako som to uz zazil predtym, vyvinuli sme si vlastny jazyk a svojske vtipky... ako zvycajne spali sme pri nejakom Lochu.
Stvrtok. Vrchol tohto dna bol hned rano! Zastavili sme sa na kave a caji, ktore sme sa rozhodli vychutnat si na lavickach s uzasnym vyhladom na Atlanticky ocean. Dosiahli sme totiz koniec Skotska, smerujuc do mesta Tongue. Nevinny ranny caj sa premenil na extaticke kupanie sa v studenom oceane s vonkajsou teplotou menej ako 15 C na slnku!!! Utesy boli uzasne, plaz nadherna a ocean rozkosny a osviezujuci. Boli sme vo vode iba par minut, ale nasledujucu hodinu ci dve sme boli zenergetizovani ako po adrenalinovom soku z volneho padu.
Zbytok dna bol tiez bajecny. Vedeli sme ze sa nasa cesta blizi ku koncu a tak sme vela diskutovali a boli sme k sebe velmi mili. A samozrejme, ze sme si robili srandu z Britov a Skotov, vsak co ocakavate od troch cudzincocv na prvych prazdninach. Bolo to roztomile, uchvatne a tak dalej...