London calling

Takze tentokrat iba v slovencine pretoze sa ide ohovarat..., ale nie, proste len citatelia, o ktorych viem, tvoria dve skupiny: ty co citaju iba slovenske prispevky a ty co citaju iba anglicke prispevky, no a su aj taky ktori rozumeju obom jazykom, ale pravdepodobne si radsej precitaju tu slovensku verziu a tento clanok je len pre nich.

Nas squeeze team exploration pekne pokracuje a rozrasta sa. Tento vikend sa k jadru Katalin a Ja pridala nasa verna Martina a traja novacikovia: Guyla, David a Balint - celkom srandovna trojka, uz len tie mena zneju ako nejaka vtipna kreslena rozpravka... Vsetci traja su madarskej narodnosti zatial co prvi traja spomenuti su v podstate Ceskoslovaci, tak sme vytvorili nepisane dve skupinky. Nic v zlom, ale nasa skoro nadavka "ty si ale madar!" ma svoje opodstatnenie. Chlapci boli totiz trochu spomaleni a akoby z ineho sveta. Gyula sa zo vsetkeho tesi a vsetko pozoruje ako maly chlapec, David je naopak velky, rozumny, ale aj tvrdohlavy a netrpezlivy, zatial co Balint vyznel kludne a spokojne -neviem vsak ci to nebolo len preto ze si nebol isty svojou anglictinou.

S Guylom som cestoval v piatok hned po skole do Londyna. Tu v Harrogate si z neho skoro kazdy robi srandu a Sebastianovi a Nelly vyslovene lezie na nervy. Dost dobre som sa snim porozprval a snazil som sa mu trocha vysvetlit ze to jeho detinske spravanie spojene s poucovanim druhych moze naozaj ludi iritovat. Je vsak pravda ze to mysli dobre. Mna osobne to iba pobavuje a chalaniska mam celkom rad, len teda nema to tu lahke -cely jeho zjav akoby ziadal poznamky a nerespektovanie.

Dorazili sme neskoro v noci na Victoria station a vdaka detailnym instrukciam od Martini sme nasli jej skolu a intrak bez problemov. Vecer sme sa chvilku porozpravali a isli sme spat... pri lihani do postele sa ma Guyla spytal ci mi vadi chrapanie? Ja ze brutalne! A tak sa chalanisko bez slova zdvihol, zobral si madrac a spal v chodbicke... velmi mile gesto. Doteraz som vzdy trpel, alebo to riesil stuplami do usi, ktore som si vsak tentokrat zabudol.

Sobota bola celkom nabita. Najprv k nam dorazili Katalin so zbytkom a vidali sme sa na japosnku turistiku. Ked uz mam tu kameru tak by som ju mal aj vyuzit, nie? Ale co London je starodavne a historicke mesto, tak to stalo za to! Len ti ludia! Ako mravce, fuj... Londyn sa sice nepodoba na Chicago, ale svojou preludnenostou a velkostou som si pospominal na moj zivot vo velkomeste. Plus stretol som sa s Gonzalesom -ceskym kamosom z Chicaga a tak bolo na co spominat. Chalanisko je v anglicku par mesiacov, a tesne pred vikendom sa mi ozval ze je tu a ze ide do Londyna, ja ze tiez a tak sme si vymenili telefonne cisla... moc sa nezmenil: klasika ploskacka vo vacku a pobehovanie po meste. Domov soferoval 150 mil a to ze pil ho samozrejme vobec nevzrusovalo.

Na veceru sme skocili do China town, co zacina byt pomali moja klasika. V zahranici vacsinou jem zahranicne jedla... china, india, mexico... Na vecer sme planovali ist do baru, alebo na disku, ale nakoniec sme skoncili u Davida kde sme hrali konverzacno-herecke hry. Konecne banda ludi ktora sa vie zabavat aj bez alkoholu -aj ked mozne len preto ze sa nam ziaden nepodarilo kupit, pretoze vsetko bolo zavrete.

Nedela bola totalne spomalena, pretoze sme isli spat o 4tej rano a tak sme stavali o 10tej niektori na obed! S Martinou sme vytvorili akusi ceskoslovensku opoziciu a dost kruto sme sa zabavali na margo madarov -fakt som si nemohol pomoct, su to super chalani, ale niektore ich reakcie proste ziadaju komentar. Celkovo som si s Marinou dost dobre rozumel, co mi padlo ako balzam na dusu v tomto cudzom a velakrat nehostinnom prostredi... a hlavne prostredi samich chalanov, aspon teda co sa intraku tyka. Napisal by som aj viac, ale kedze si to bude asi aj ona citat, tak sa zdrzim komentara.
Z bytu sme sa vytrepali az po obede a tak to babi vzdali a nechali nas na pospas velkomestu. Nic to v Londyne sme sa stretli s Davidovou znamou Zitou (tiez madarka) a ona zavolala svoju kamosku,... fuha-neviem-ako-sa-volala... tato bola pre zmenu francuzka. Dievcatka boli pekne co len malina, ale aj patricne afektovane a tak som sa len prechadzal a pozoroval. Gyula bol v siedmom nebi. Uz som sa nedokazal, resp. nechcel preorientovat na ich hladinu. S Katalin a Martinou si rozumieme akosi bez slov, a tu to bolo len o slovach, celkovo dost zbytocnych slovach a tak som ich trochu posetril.
Zato na spiatocnej ceste som opat hodil hlboke debaty s Gyulom a chalanisko nie je vobec taky hlupi ako vyzera! Len ked ludia okolo sa vacsinou zujimaju iba o to ako ten druhy vyzera... Napr. hovoril ze pocity su hlboko za vedomim a ze je mozno az nemozne ich ovladat. Nuz nebit meditacie tak mu dam aj za pravdu...