Prvy half-term v Ashville nebol az taky tazky, ale predsalen som narazil na zopar tazkosti. Ako ste sa mohli docitat v poslednom prispevku. Takze prve prazdniny prisli v tom pravom case. Pripravoval som sa na ne skoro mesiac. Samozrejme nie doslova, ale bookovanie listkov dopredu je ovela lacnejsie. Jedine, co mi bolo jasne bolo, ze chcem cele prazdniny stravit na ceste - ved viete, ze to je moja vasen! Nemrhal som ani minutou a vydal som sa priamo do Skotska, presnejsie do Perthu, kde Katalin a Bogdan na mna uz cakali. Katalin je slovenska HMC ucitelka, uci niekde juzne od Londyna a Bogdan je rumunsky HMC ucitel, no a on je na skole kusok od Perthu. Oboch som stretol v Cambridge na orientation na zaciatku roka.
Nase dobrodruzstvo sa prave zacalo. Hned prvy vecer sme skocili na male obcerstvenie v lokalnom bare, kde sme sledovali ako Anglicko prehrava v majstrovstvach sveta v rugby - co je tu pravdepodobne najpopularnejsi sport. Boli porazeni Juznou Afrikou, samozrejme vsak ze rugby nebola nasa hlavna atrakcia. Hlavny bod programu bolo prebrat plan na nasledujuci tyzden, pretoze doposial sme sa starali iba o to, ako sa dostat k Bogdanovi. Rozhodli sme sa, ze si poziciame auto, zvazili sme to ako najrozumnejsi sposob, ako preskumat (viacmenej) obrovske Skotsko v rozmedzi par dni (presnejsie 4roch)
Den potom - bola nedela - sa zacal velmi pomaly, no ved co ocakavate od troch ucitelov, ktori si uzivaju svoje prve prazdniny? Ale podarilo sa nam vybavit vsetko podla planu a po dobrych anglickych ranajkach (prekvapivo po dvoch mesiacoch nemam ziaden problem rano zosupovat slaninu, resp. sunku a vajicka na ranajky!) sme sa vidali do mesta, kde sme si prenajali novy Vauxhall Corsa (v Europe znamy ako Opel) za celkom slusnych 35£/den s plnym poistenim - ktore sme s radostou uvitali, pretoze nikto z nas nesoferoval auto na lavej strane cesty. V skutocnosti to nie je az take zlozite, staci sa preladit na ovladanie prevodovky lavou rukou - prava ruka sa najprv vzpiera a z casu na cas sama posmatra po prevodovke, ale narazi akurat tak na dvere sofera! Inokedy ta zasa ide slak trafit, ked vidis toho debila, ako ide priamo na teba... az ked ta tesne minie, si uvedomis ze ty si ten "debil," pretoze nevies, ze tu je to cele naopak! Vsetky tieto "prekazky" sa daju prekonat viac menej v priebehu jedneho dna. Co vsak trva dlhsie je prisposobit sa tym uzuckym cestam, ktore tu maju! Hlavne cesty su ako chodniky v Amerike (aj ked tie su tam skor nadrozmerne!) a lokalne cesty su skoro ako jednosmerky! Avsak perfektne sa hodia do krasneho obrazka celej krajny, presne ako tie americke pasuju do Ameriky! Po case sme si na to zvykli...
Prvy den sme isli iba do blizkeho St. Andrews, co malo byt studentske mesto. Az na skutocnost, ze sme tam nestretli ani jedneho studenta, to bolo utulne skotske mestecko. Zopar obrazkov by vas mohli dat do obrazu... Nebolo to zle, ale ani nic specialne - super vsak bolo, ze som konecne travil moj cas s fajnovymi ludmi. Ja som rozumel ich a oni posobili, ze rozumeju mna, aj ked sme vsetko len nie rovnaki. Jedina nasa spolocna vlastnost je nasa tvrdohlavost, ale neboli z toho ziadne problemy!!! V skutocnosti sme mali vela srandy a vyvinul sa z nas dobry tym aj na dlhsie cesty.
Ale o tom v nasledujucom prispevku.
No comments:
Post a Comment