Just Exploring





Little by little we make small things big. Step by step we move forward. Following the right path, the Eightfold path, makes me calm, steady and happy. Did you find yours? Everybody has one, just some must look deeper or look for it longer. Just explore and it will unfold naturally.

Saturday, October 13, 2007

Temna strana


Posledny tyzden bol hrozny. Od pondelka po piatok, to vyzeralo ako keby som kazde rano vykrocil tou nespravnou nohou. Neviem presne opisat co sa dialo, ibaze sa veci vymikali mojej kontrole. Mozno praveto je ten problem, mozno sa snazim mat vsetko pod kontrolou, no nech je to co chce, skusim to dat vsetko von formou tohto blogu.
Uz som tu dost dlho na to aby som sa stotoznil s dennou rutinou, ale nie dost dlho na to aby som pochopil vsetko co sa deje okolo mna. Vsetko sa to zacalo v pondelok. Chvalil som sixth formerov, ale asi unahlene, v pondelok ma prekvapili. Aj napriek tomu ze to bola hodina po teste, cize clovek by predpokladal ze ucivo maju zopakovane, ziaci nemali ani potuchy, pripadne iba matne tusili o com som im hovoril. Ak by to nebolo ucivo priamo nadvezujuce na poslednu hodinu tak by som nemal namietky. Samozrejme ze moj problem nie je len ucenie. Cely den sa vliekol ako ukrainsky vlak a ja som sa citil akosi osamelo a smutne.
Preco osomelo? Nemam tu toho spravneho partaka. Ostatny asitenti su v pohode, ale nie su to presne moje typy ludi. Madarsky chlapik Guyla je trochu spomaleny a malo uprimny. Viem ze sa snazi byt dobrim prikladom pre ziakov a dobrym priatelom pre nas, jeho spravanie je vsak cudne, a to hlavne poslednou dobou. Mal na navseteve kamarata z Madarska, co pre nas znamenalo ze Guyla zrazu zmyzol. A ked priatel odysiel Gyula zrazu bol. Teraz sa snazi akosi vynahradit cele toto zmyznutie, co vyznieva este cudnejsie. Francuzka asistentka Nelly na mna posobi trochu nudne, je to asi len preto ze je pasivna, resp. jej aktivity su uplne ine ako moje. Sebastian, Nemecky asistant, je asi najviac v pohode, ale niektore jeho komenty a nazory su dost prudke. A potom tu je este Paula zo Spanielska, no aj ona je OK, ale akosi nevieme nadviazat hlboke rozhovori. Neberte to v zlom, ja ich mam rad, co chcem povedat je ze sa asi znas nestanu najlepsi priatelia. Uzil som si snimi vela srandy, mozno sa dobre vztahy len rozvinu... uvidime. Chyba mi dobry kamos na konstruktivne debaty -nie kritiku, nie staznosti, nie plytke rozhovori o vsednom zivote...
Pondelok pokracoval kurzom anlgictiny (Cambridge Proficiency English(CPE)), co ma uplne priklincovalo. Nie len ze je to velmi tazke, ale trva to 2 a pol hodiny! Asi vsetci viete ze moja gramatika, ani ta slovenska, nestoji za vela. Tento kurz ma vysoke ciele a doslova sa rype v gramatike ,dokonca aj niektori native speakeri ho povazuju za narocny. No posudte, moje prve skore s Reading bolo 12/25 a s Use of Englisch 8/18, co nie je dostatocne ani nahodou. Ostatny asistani studuju Anglictinu na Vyske, takze to zvladaju ovela lepsie, ale tiez hovorili ze to bolo tazke.
Nemohol som sa dockat vecera a beztarostneho zaspania z celeho tohto desu, dufajuc ze zajtrajsok bude lepsi. Ale nebol! Niektori ludia v skole ma zacinaju fakt nudit, alebo stvat? Nie vsetci, ale niektri ucitelia, ako napriklad moja sefka, Head of Maths Jully, su malo uprimny a napr. ona ma kritizuje za chyby ktore sama robi... Uz ma nebavi jej spravanie a moja pretvarka. Ako ucitelka nie je najhorsia, ale je velmi slabo zorganizovana a neuveritlene busy, co prenasa aj okolo seba. Tlaci ma aby som sa ponahlal s ucivom, co vedie k nepochopeniu uciva ziakmi a mojej nervozite na hodinach. Na skole je vsak mnoho kvalitnych ucitelov, obidivujem hlavne ich klud a pozitivisticky pristup, ktory u nas tak chyba! Da sa snimi perfektne porozpravat, ale prilezitosti na dlhe rozhovori je malo. Najhorsia vec na skole je asi ze nie som dostatocne oceneny, som len akysi asistant. Napr. tento tyzden som ucil iba 4 hodiny matiky, a pozoroval hordy hodin nudnej Jully. Tak som nevahal a poprosil zopar ucitelov chemie ci by som mohol participovat na ich hodinach (samozrejme pocas mojich volnych hodin). Na co Jully reagovala: "Ok, len aby si stihal pripravy na tvoje matematicke hodiny". Kurnik sopa, to akoze som uplny debil, alebo co? Cela skola je priserne prisna. Pravidla su na uplne vsetko. S mnohimi sa ztotoznujem, ale niektore su minimalne cudne: napr. nemozem byt v triede zo studentom bez toho aby bola na dverach sklenena tabula, taktiez nemozem mat studentov vo svojom byte v Mallinson house, jedine ze by som nechal otvorene dvere -vsetko pre moju bezbecnost!!! Internet je cenzurovany. Opet, pochopitelna zalezitost ak by to nebolo predimenzovane. Napr. som potreboval prelozit slovicko twat, ktore sa normalne nachadzalo v knihe, a boom, internetovy slovnik ma nepustil dalej. Mimochodom to slovo je drsna nadavka, ale aj tak! Nepozeral som nevhodne obrazky, necital nevhodny text, iba som potreboval prelozit slovo. Tak isto bol zablokovany aj yahoo a vsetky chat stranky, resp. studenti nemaju na tieto stranky pristup a ja musim na kazdu stranku poziadat odblokovanie. Takze yahoo fungovalo az po tyzdni co som prisiel. Cudne je ze do teraz som bol schopny prezerat si svoj vlastny blog, ale par dni do zadu naskakoval filter aj na moj blog!!! Ze chat filter! Do kelu aj snimi, to nie je chat, to je moja stranka. Takze teraz pisem na slepo, pretoze stranka kde to pisem funguje, ale vlastna stranka blogu je nedostupna. Proste pakaren. Uz som poziadal o odblokovanie, ale to potrva tak tyzden.
Posledna kvapka k celemu mojmu "fasa" pocitu bol moj naivny pokus o pomoc Samovi a Deanovi (studenti z mojho intraku) dostat sa do posilovne. Musia mat oficialne potrvdenie ze presli uvodnym treningom. V stredu vecer, po tom co som si zaplaval, som hodil ockom do posilovne. Bolo tam zopar studentov a tak som snimi hodil rec. Prisiel Sam a ze nemoze cvicit.
Dean: " preco?"
Sam: " Nemam potvrdenie."
Ja: "Mal si trening?"
Sam: "Jasne"
Ja: "Takze jedine co potrebujes je podpis?"
Sam:"NO"
Ja: "Som opravneny ti ho dat?"
Dean: "Asi hej"
Sam:" Asi iba ako ucitel telocviku, musis povedat ze si ucitel telocviku."
Ja: "Tak sa nanho zahram, podme tam" Tak sme isli na recepciu. Vsak predsa chcem pomoct, nie? Naivne som si myslel ze to je len na jeden vstup do telocvicne. Na recepcii vsak bol sefko celeho sportoveho centra a povedal nam ze podpis musi byt od ucitela ktory viedol trening. Tak som to nechal tak a povedal som Samovi nech pride zajtra aj S podpisom. Hned ako som odisiel som sa vsak citil uplne na hovno. Preco som vlasnte klamal? Bolo to take dolezite?
Na druhy den prisiel Niel (sef vsetkych intrakov, a sef mojho intraku) a povedal mi ze Dean a Sam maju pruser, pretoze sa nevhodne spravali v posilovni a boli drzi... a este som pocul ze si povedal ze si ucitel telocviku, je to pravda? Ah jaj, a tu to mam. No je to pravda, a moj blbi pocit z celeho tyzdna PRAVE dosiahol svoje maximum. Citil som sa ako maly chalpec vinny z klamstva plus este viac nahovno.
Proste to nie je moj tyzden. Ale ziadne strachy, teraz je uz tyzden zamnou a urcite pride spusta dobrych. Dalsi clanok sa bude volat "Svetla strana". Ja viem, viem, vyplakavanie a stazovanie sa nie je to co chcete citat, ale ked sa tak citim? Nebojte sa vsetko bude v pohode. Vsetko co potrebujem je trocha vsimavosti a pokoj v srdci!

3 comments:

Duchoslav said...

Ahoj Janci, cital som iba tvoj posledny clanok, takze zareagujem iba na ten.
Viem presne ako sa citis resp. citil. Taktiez pocitujem nedostatok priatelstva. Za tie tri roky nasho spolunaziavania sa moje naroky na rozhovory dost zdvihli. Zpociatku som mal teda problem najst spolocnu rec so svojim spolubyvajucim, ktory neznasa ticho, miluje pivo a chcel by na izbe TV... Spociatku som mal problem sa na neho naladit. A vies, co mi pomohlo? Prijat to cele take, ake to je. Jednoducho sa s ty celym zmierit a hotovo.
U teba to bude asi trosku zlozitejsie, kedze mne situaciu ulahcuje Lucka. No verim, ze skor ci neskor najdes vo svojom okoli niekoho, "kto hlada".
Ale ako pises: vsimavost...

Drz sa starec

Anonymous said...

caf brasko... mozno trosku neskoro, ale precitala som si prispevok.. no co ti poviem, ja som mala taky posledny polrok. nemam ziadnu lucku, nemam ani dusana a uz nemam ani teba...
aj ked teda poslednych par dni sa to zacina davat dokopy, trosku si oblubujem galantu:-)a vazim si kazdu chvilku s kamaratmi, lebo doma je to na houby... aj tak mi stale neco chyba, zeby laska? co to je?
verim ze sa vratis do normalu.. ty vies vsetko:-)

Anonymous said...

Akysi si precitlively Kamarat. Vies kedy je to naozaj na hovno. Spomen si ako si mi pozral vsetky antibiotika v Maroku a potom ma stvalo, ked som ti v kopcoch nestihal, napriek tomu, ze si mal horucky a to vsetko v atmosfere 42 st. C.