Myslim si, ze nezaskodi trochu zmeny, prenesme sa na chvilu z Anglicka na malebne Slovensko! Povodne som tento blog zakladal ako cestovatelsky dennik, coho je aj vacsina clankov dokazom, avsak clovek nemoze byt stale na ceste a tak sem tam potrebuje DOM. Takze teraz na tuto notu!
Zatial si trufam, ale pravda je taka, ze vobec neviem, co ma vsetko caka... moja jedina utecha je, ze sa nikam neponahlam a kludne budem byvat, kde sa da a kusok po kusku si budem stavat barak... nemam ani zenu, ani deti, tak je to pohoda... Ale uz teraz viem, ze bez kamosov, co to kupili vedla mna, by som bol bez sanci a aj s nimi si asi uplne sami nevystacime. Nehladiac na to, ze by som ten dom ani nekupil, pretoze typ nanho mam presne od kamosa, ktory bude mojim susedom. Aby som sa vyhol vsetkym tym osobnym zamenam, tak ho tu predstavim - postava cislo jedna sa vola Ivan. Niektore veci su fakt prilis velke susto na bandu amaterov.
By ste nas mali vidiet, ako sme v lete robili kanalizaciu!!! Uplne bez planov... teda nakreslil som si v pocitaci podorys celeho bytu, ale to len tak hlavne miestnosti. Kde presne bude wc a umyvadlo som riesil az na mieste, ked som zistil, ze to musim vediet uz teraz. Potom sme zacali kopat. To sice bola makacka, ale aspon pri tom nebolo treba moc rozmyslat. Dobre si vsimnite to slovicko moc! Ono totiz trebalo vediet, pod akym uhlom kopat pripojky a aky to ma mat spad a take detaily... to mal vsak uz Ivan pozistovane. Sranda prisla, ked sme skocili do Ziliny nakupovat potrubia! To sme sa chlapikov v obchode pytali, ake priemery sa naco pouzivaju a ake kolena (30 , 45, 60 stupnov...) sa kde maju davat. Vlastne sme ani nevedeli, co vsetko potrebujeme a samozrejme, ze sme nechceli kupovat nic zbytocne, lebo kazda trubka isla do stovak a my sme boli celkom svorc. Chlapik po 10 minutach zacinal byt zufaly, vyhlasujuc "Ani kokot o tom nevedia a idu robit kanalizaciu!" Nakoniec sme v tom shope boli 3 krat, ale nakupili sme vsetko, co bolo treba. A dokonca podla noriem!
Tym sa to vsak neskoncilo. Bolo totiz treba rurky a kolena spajat. Nie len ze je problem ich dat tam, kam potrebujes - to nie je hadica, ktora sa ohne a natoci, ako je potrebne. To su 5 metrove kanaly, ktore nerobia nic ine len zavadzaju! Najvacsia mordovacka bola pri samotnom spajani. Ani za svet to do seba nechcelo ist! To som prvy krat pocul Ivana seriozne nadavat! Akoze obaja nie sme najslabsi, ale tu sme sa dobre zapotili. Je to totiz robene s tesneniami a tie veru tesnia! Na jednom useku sme to vzdali. Tesnenie sme vyhodili, rurky nahriali nad varicom a spojili! Dufam, ze mi o par rokov nezacnu v kupelke presakovat hovna... ale nie, ono sa to tak inac robilo roky rokuce a stari majstri to tak robia doteraz, tie tesnenia su moderny vynalez a ako to sem tam byva, nie moc prakticky... Podobne sme vyriesili problem s dazdovou vodou. Tentokrat tam jedna trubka nechcela ist ani po dobrotky, ani po zlotky, tak sme ju pekne nahriali a spravili z nej pekne esicko... no, alebo teda chceli spravit. Nakoniec to bol skaredy pozuhvanec, ale splnilo to svoj ucel. Tak uz len zakopat a... a je to!
Pobavili ste sa? ... To som rad... som zvedavy, ake radosti ma este cakaju. Kanalizaciu som totiz - pred tym, ako som sa do nej pustil - povazoval za najlahsiu cast. Uvidime
No comments:
Post a Comment