Burma

Z cestovatelskeho hladiska sme v Burme (Myanmar) ani neboli. A to sme tam stravili mesiac, resp. presne 28 dni ako nam umoznovali nase viza. Kedze nas povodny plan bol 3 mesiace, z coho sme 2 chceli meditovat a mesiac cestovat, rozhodli sme sa ze si pozreme iba Yangon a zbytok stravime najuslachtilejsie ako si len vieme predstavit.
Panditarama forest meditation centrum, kde sme mali namierene, je vsak velmi zbehle v starani sa o zahranicnych meditujucich a tak nas z letiska zobrali priamo knim. Krasne a obrovske, kludne a velmi prisne, presne ako opisovali znami, ktori tu uz boli pred nami. Nachadza sa necelu hodinku od Yangonu. Obrovsky pozemok je plny jazierok s leknami. Mosty, cesticky, otvorene luky aj huste lesy. Rovnomerne roztrusene kuti (chatky) pre mnichov aj meditujucich. Obrovska meditacka a velka jedalen, prezradzaju, ze sem chodieva vela ludi.
Prisli sme a uz bol vecer. Hlavnej mnisky sme sa spytali ci mozeme ist zajtra spat to mesta, ze by sme si kupili vankuse a sarongi (sukne pre muzov). "Netreba. Vsetko tu mame, vsetko vam dame"
Na druhy den sme zaspali ranajky -rano o 3tej sme fakt neboli zvyknuty vstavat a ranajky o 5tej sme tiez "necakali". Este ze nas prisiel mnisko zobudit... Planovali sme den-dva porelaxovat, ale hlavny sayadow (mnich) nas uviedol zakladnymi instrukciami, ako pre skolacikou, do meditacnej praxe a oznamil nam, ze nepovoluju rozpravanie, prechadzanie sa... na meditacie vcas, nemozete odchadzat z meditacnej haly... Same prikazy a zakazy. To je co? Vazenie? Vedeli sme ze je to tu prisne, ale asi tie mesiace bezprostredneho putovania a totalnej slobody zmenili nase vnimanie volnosti. Toto je peklo! Nevadi zacali sme valit, vsak sme prisli do ciela!
Sed, chodza, sed, chodza... cely den, len o 5tej a o 10tej to trocha zpestria ranajky a obed. Uz sme si pred tym nieco odmeditovali takze presne vieme ako fungovat v takychto podmienkach. Panditarama je skvele centrum. Lepsie podmienky na meditovanie sme este nemali. Klima uplne idealna. Rano prijemne chladivo az kosa, ktoru som vsak velmi uvital, pretoze to bola aspon jedna cas dna ked sa dalo trocha schladit. Cez obed to bol cisty vypek, ale meditacka je dobre odizolovana, takze sa celkom dalo zvladat sprchovat iba raz denne. Co som v Malajzii, pred rokom nedaval.
Ale su tu aj zvlastne veci. Ten teror je fakt nezvycajny. Pokial clovek medituje tak sa to da zvladat, ale ked som niektore dni mal krizu a potreboval som trocha vypnut, tak som sa vela krat pristihol pri myslienkach ako sa zasit a skryt? Naco je to dobre? Iba vo mne vyvstavala averzia a iritacia. A tlacit sa do meditovania je horsie ako vobec nemeditovat. Tiez je zaujimavy ten paradox ako rigidne tlacia pravidla a predpisi a potom vam kludne zrusia interview s ucitelom alebo zamenia ucitela. Alebo nemozete cvicit tai-chi ani yogu, rozpravanie je uplne mimo ramec. A pritom nezmyselne oznami tykajuce sa jedneho ci dvoch meditujucich su neustale nahlas vyhlasovane do mikrofonu.

Asi vam je jasne, ze som tu prve dva tyzdne celkom zapasil, dokonca som aj chcel oddist. Uz som mal oprate veci, ale povedal som si ze to este skusim a zabojujem. Dobre som spravil. Zostal som az do samotneho konca a meditacie isli krok po krociku dalej.
Posledny den nas opat iba supli do auta a zobrali na letisko. Tentokrat bolo aspon svetlo a tak sme videli dedinky a mestecka popri ceste. Zaujimavi boli uz len ludia v autobusoch a pickupoch. Nemuseli sme sa na seba ani pozriet a bolo nam jasne, ze sem este urcite prideme, ale az ked dozreje ten spravny cas a mi budeme dobre pripraveny -ako meditacne tak aj vizovo.