In Dusan words... this time in slovak language:
Mame za sebou europsku etapu nasej vypravy a aj do Istanbulu je to uz z mestecka Çerkeş daleko. Slapeme po hlavnej ceste smerom na Osmancik, Erzurum a uvidime ako dalej.. Premavka nie je taka hrozna ako sme ocakavali, no ked sa nam zunuje horko, prah a dostaneme chut na debatu, tak si zajdeme do nejakeho z miest prı ceste a vsetko sa nahle zmeni. Mestecka posobia ako oazy a po hodinach "osameleho" slapania nam ani nevadi, ze nas vzdy obkolesi hlucik deti, ktore sa s velkou radostou pozeraju na to, ako napriklad jeme melon... Ich zvedavost je vsak skor mila a nakoniec je z toho vzdy obojstranne potesenie. Turci su velmi spolocenski. Nemaju zabrany vypytovat sa na cokolvek. Skoda vsak, ze len po turecky. My si zas melieme po slovensky, no nakoniec aj tak dospejeme k porozumeniu. Rec je predsa iba jeden z mnohych dorozumievacich prostriedkov.
Anatolıa je typıcky kontınentalna. Nocı velmı chladne, dnı horuce, no telicka si celkom zvykaju. Potom co nas opustil Brano sme trochu spomalili, prirodzene:> Kupat sa uz niet kde, jedine ak vo vlastnom pote. Rieky i obcasne jazera su velmi spinave. Slovicko kanalizacia by sme v slovensko-tureckom slovniku asi nenasli. Ked sme to predsa len raz skusili, domorodci si nas potom, co sme vysli z vody, obzerali s respektom a tak trochu s odstupom..:>
No comments:
Post a Comment