Buducnost

Kolko? Uz skoro dvadsat rokov ma v mojej mysli slovo buducnost mierne negativne a depresivne pozadie. Vzdy sa "trebalo" rozhodnut... vzdy si "trebalo" vybrat z urcitych moznosti a ponuk. Uz od zakladky som trpel urcitim syndromom. Neviem ho pomenovat, ale vzdy som mal pocit, ze sa nechcem rozhodovat, nechcem mysliet na buducnot. Co tak len zit! -nastastie to uz nie je take zle -uz to nie je totalna cierna diera.... ale stale je to akasi zahada.

Tentokrat sa pri myslienkach na Buducnost pridava novy faktor. Poslednych 8 rokov som mal vzdy nieco poruke, vzdy bol nejaky plan. Udalosti sa proste diali. Nieco som zacal a nechal to prirodzene vivijat. Amerika bola jedine obdobie s miernou neistotou a moznostami -v hlbke spomienok sa mi vrila ako velmi silna viera v sameho seba. Pocit, ze dokazem prezit a dokazem sa o seba postarat aj v sirokolaktovom kapitalizme.

Po troch rokoch serioznosti sa opat vidavam na cestu. Mozno si niektori hovorite, akej serioznosti. Vsak si bol najmenej seriozny ucitel akeho poznam! Dufam, ze to nie je pravda. Naozaj som sa snazil byt zodpovedny a v mojich ociach a hlavne v porovnani s mojou minulostou som bol extremne seriozny. Nastal vsak cas na zmenu. Nechcem sa vratit do minulosti, avsak chcem trocha neistoty. Chcem trocha vzruesenia z neznameho. Chcem objavit nove a doposial mozno skryte zrucnosti a vlastnosti, ktore su vo mne. A taktiez chcem vidiet moznosti a nadychat sa cerstveho vzduchu. Vonku zo skolstva. Prec zo systemu, ktory nuti deti studovat ucivo o ktore nemaju ani stipku zaujmu. Kde ucitelia vynakladaju enormne mnozstvo energie na pubertakov -ano uslachtily ciel a asi by som sa nemal pozerat na to, ze nie kazdy jednotlivec si to naplno uvedomuje a nie kazdy to ocenuje -ale co tak realizovat sa v nejakej uplne inej sfere? Co tak nasmerovat energiu niekde kde jej vyuzitie nebude zalezat na ludoch, ktori menia nazory a nalady castejsie ako aprilove pocasie...
Neodchadzam zo skolstva uplne znechuteny a vystaveny! To by som nemal velku vydrz. Celkovo to bolo velmi pozitivne a uzitocne obdobie v mojom zivote -a aj ta spominana serioznost mi padla velmi dobre a budem z nej este dlho cerpat. Citim vsak potrebu zmeny. Zmeny bez priciny. Aspon teda bez velkej a dolezitej priciny. Proste chcem len trocha slobody, navratit sa k mojim hipisackym zakladom a vidiet svet pokial mam moznost. Taktiez spoznat moznosti realizacie a zamestnania pokial mam moznost. Ludia, ktori ostavaju v jednom zamestnani prilis dlho, vacsinou zostanu navzdy! A to je depka! Nechem aby som dospel k niecomu ako "prilis dlho" a tak radsej odchadzam skoro -niektori by mozno povedali prilis skoro... Nehovorim vsak, ze odchadzam navzdy. V podstate si hovorim, ze odchadzam len docasne aby som sa vratil s novymi silami, cerstvymi napadmi a hlavne s vyrovnanostou byt seriozny!
A co budem robit? NEVIEM! A prave to sa mi paci!