Pre mojich vernych... po dlhsom case update.... tentoraz z Norska... konkretnejsie z Osla... zo zmenou statutu: z tzv. white colar job to blue colar job.
Usidlil som sa v centre krasneho hlavneho mesta nadhernej severnej krajny. Mam sa tu skvele ale od zaciatku mi je jasne, ze by som tu dlho nechcel byt. Severne krajny sa mi sice pacia, ale nevyhovuju mi z dlhodobeho hladiska. Ja som asi jaster, alebo proste dieta slnka, pretoze potrebujem hrejive luce aby som citil prudenie krvy. Avsak do mojich snov a priani sa pridala aj jedna z tych klasickejsich: vlastnit domcek a zapustit v nom korene. A tak potrebujem nejaky ten kapital... zatial sa mi nenaskitly lepsie podmienky ako v norsku. Jednak su tu nadstandartne platobne moznosti -ani Amerika ani Anglicko sa nechytaju a hlavne mam okolo seba ludi naladenych na rovnaky ciel: zarobit co najviac penazi. Niektori to sice trocha prehanaju a niekedy sa mi zdaju trocha zgrlavi... ale co je ma po tom. Vlastne mi to pomaha a lahko sa mi setri. Ti co ma poznate viete velmi dobre ako by to dopadlo, keby som tu mal same cestovatelske duse okolo seba...
Den sa mi vacsinou zacina rano o 5tej rannou mini meditaciou-na vela sa fakt nezmozem... nieco po siestej sadame do auta a vydavame sa smerom Drobak. Praujeme teraz na prerabke striech. Dva vacsie bytove komplexi potrebuju poriadne zaizolovat. Jeden barak sme uz zmakli. Najprv sme rozobrali strechu, potom sme kladli 200ku vatu, na to krizom rostovanie 5x10 dosky a do nich dalsia 100ka izolacia. Cele to prikryvame specialnou foliou (Tyvek) a pridavame vzducho cirkulaciu z dvojiteho rostovania 5x5 dosiek, na zaver davame OSB dosku. Po nas pridu strechary a daju novu kritinu. Ten prvy barak na trval 3 tyzdne. Pracovny den konci vacsinou podla pocasia, ale ked neprsi tak tahame do 7mej. Cize v praci cista 12ka a mimo byvania 14ka. Pekna "zapierdalacka" ale stoji to za to. Ucim sa kazdy den a hlavne: nemusim moc mysliet a nemam ziadnu zodpovednost -no teda trocha mysliet samozrejme musim aj urcitu zodpovednost mam, ale v porovnani zo skolstvom je to uplna pohoda. Jedna sa totiz o iny typ myslenia -oznacil by som ho ako nestresove a v pritomnosti -ziadne planovanie a premyslanie do buducnosti. Jednoducho tu a teraz! A zodpovednost mam tak sam za seba -nie za neplnoletych pubertakov. Ale za ucenie by som to nevimenil! To ani nahodou, beriem tuto pracu iba ako prijemny relax a moznost zarobit denge na barak. Je to ako balzam na dusu a mysel takto sa fyzicky zatazit a pritom psychicky vypnut. Inac v porovnani z amerikou ani ta fyzicka zataz nie je nic moc. Kolegovia si uz dokonale zvykli na Norske tempo v praci a ja som bol nuteny sa prisposobit. Znicit sa nepotrebujem a tak mi to samozrejme ze nevadi, ale mam "dusevny problem" s ich necestnostou. Detska som vychovaval k presnosti a cestnosti a tu moji kolegovia natahuju hodiny ako sa len da a este k tomu nadavaju na co sa len da... trenujem si pocuvanie jednym uchom dnu a druhym von...
Zato doma ma vzdy vecer cakaju Ivan s Vilom. Oni stavaju lesenia a makaju ako sa patri! Az im to zopar jedincov zazlieva a vravia ze kazia Norske normy. Snazim sa snimi travit co najviac casu -ale kedze toho volneho az tak vela nie je, tak si vazim kazdu hodinku. Cez vikend vacsinou nieco podnikneme. Uz sme boli na mini cyklo vylete za Mikim do Sigerudu a minuly vikend sme isli na blsak. To je taka nasa neskryvana vasen: tolke poklady! Kebyze tu byvam tak si tam vybavim cely barak krasnymi kusmi a este k tomu za babku -ale kto by to odtialto vlacil na Slovensko!? Tak sme nakupili iba zopar drobnosti do kuchyne a s ostanych veci sme sa len tak kochali pohladom.
Pokracovanie neviem kedy pretoze pristup k internetu tu mam obmedzeny, ale este sa pokusim natiahnut nejake fotecky...
No comments:
Post a Comment