Trocha vody

Kedy ste naposledy zmokly? Teraz vsak nemyslim tych par kvapiek co na vas spadlo ked ste utekali zo zastavky domov. Ozastjne! Opravdivo premokly az do nitky! Ja vcera. Spolu s Guylom...

Vyrazili sme rano. Plan bol jednoduchy -cely den slapanie na Helvelyn (949m) a navecer kamping niekde v Lake Districte. Predpoved bola, ako vzdy, zla. Dazde, burky a vietor. Ale kebyze sa tu riadim iba predpovedami tak by som sa nikdy nikam nedostal. Prsat zacalo asi hodinku za Harrogate, cize okolo 11tej.... a.... neprestalo az do pol noci...

Auto sme zaparkovali v malej dedinke Gunriling, za rovnomerneho a vytrvaleho dazda sme nahodili nepremokave veci -teda udajne nepremokave a vydali sme sa smerom na zapad. Prve dve hodninky boli v klude. Krasne vyhlady, vsetko zelene a svieze. Dazd sice neustaval, ale nebol moc silny a kedze sme este boli v doline tak ani nefukalo. Po dalsich dvoch hodinach sme sa vsak dostali na hreben a tam sa to vsetko zacalo menit. To ze dve tretiny mojej vybavy su z gore texu moze zniet bezpecne, ale kedze nakupujem v sekacoch, alebo nosim veci zopar rokov a vacsinou im davam zabrat, tak som zistil ze aj tento super material premoka.


Nebudem to dramatizovat, ale po necelych piatich hodinach slapania na mne nebolo sucheho miesta. Vrchol Helvelynu bol dost extrem -silny vietor, ostre skaly, viditelnost 3 metre a anglicka specialita: horizontalny dazd. Ale vychutnavali sme si to. Obaja sme boli v akomsi transe a veselom osiale. Takto to ma aspon cosi do seba. Ozasjtna skuska vytrvalosti. Ziadne cajove prechadzky po slnecnych luckach.

Napriek tymto pozitivnym pocitom sme sa nemuseli prehovarat a jednohlasne sme sa zhodli na tom, ze stanovanie by bolo super, ale kedze si nic nemusime dokazovat tak to isti auto. Zostup bol celkom OK, neustale schadzanie schodov je


vsak celkom zaberacka na lytka. Totalne premoceny a v neustalom vetre sme zacali byt aj dost brutalne premrznuty. Dlane a prsty mi sluzili len ako okrasa na konci ruk, pretoze ine pouzitie som moc nevidel.
Cestou dolu sme narazili na krasne ladovcove jazero a malebnu dolinu. Uplny ideal na stanovanie, relaxovanie a fotenie avsak v takychto podmienkach sme toto museli zredukovat na pat minutove momenty vychutnavania si okolia. Slapalo sa lahko. Cesta sa premenila na potocik a potociky na riecky. Hlavna rieka sa valila dolinou. Vsade plno vodopadov. Cela priroda bola dokonale precistena a svieza.

K autu sme prisli po siedmych hodinach. Kedze som premokol uz po styroch, tak som moc nerozlisoval medzi stadiami mokrosti, iba mi preletelo hlavou, ze takto morky som asi este nikdy nebol. Keby sme prisli vlakom a naozaj museli stanovat, tak by ma to asi aj trapilo, ale mysel je svicka lojova a jedna predstava tepleho auta ju dokaze naladit na uplne inu notu.

Gyula to hrdinsky odsoferoval az do Harrogate a tak sme sa vyspali v teplych postielkach. Dokonaly happy end.