Hardangervidda

Jeden pekny vikendik, sme sa Ja, Stano, Vilo a Evka rozhodli ze sa pozrieme do NP Hardangervidda. Uz som tu vyse mesiaca a okrem prace a trocha Osla som toho vela nevidel... a ak ma poznate tak je vam jasne, ze to je pre mna viac ubyjajuce ako 12hodinove sichty v praci.

V piatok vecer sme sa odviezli na kraj parku a prvu noc sme prespali v susiarni na drevo. Rano sme sa zviezli este kusok a zistili sme ze necelych 250km od Osla je nadherna ale surova priroda. Preco surova. No vsak fotky hovoria sami za seba. Kameniste rozlahle nahorne plosiny s tisicmi bezmennych jazier. Mysle sa nam doslova otvarali do nerozmernych priestorov, presne kopirujuc krajnu okolo nas. Slapali sme cely den a cely den sme nevisli z uzasu nad krajnou v ktorej srdci sme sa prechadzali... Boli sme uz v urcitej vyske a tak to bola tura velmi nenarocna, pretoze sme neprekonavali vyskove rozdiely. Vyhlady boli do daleka, obloha cira ako jazera pod nou a jesen celu krajnu zfarbila do rozpravkovych kreacii.

Na noc sme zakotvili pod strieskov na clnky pri jednom z jazier. Rano bola namraza a srien a husta hmla a biela duha... same krasy. Kosa umoznila lahsi prechod bazinami pri jazere, ktore vecer celkom narocne avsak teraz boli zamrznute. Cesta spat k autu trvala sice trocha dlhsie ako sme planovali, ale v takom pocasi a v takej krajne nam to vobec nevadilo. Bolo to proste nadherne