cyklo vylet a samota

Ako som uz spominal mam tyzden volna a skoro uplnej samoty, kym nepride cela moja rodina, a tak si to dokonale vychutnavam. Pekne po malych davkach si vyplnam dni aktivitami ktore ma naozaj bavia. Nechcem si to pokazit prilisnym planovanim a nahlenim sa a zaroven chcem mat klud a pohodu a tak vsetko pekne pomaly. Jedna-dve hlavne aktivitky za den a zbytok pekne relax, studium anglictiny a vypisovanie mailov.
Prve dni som vyslovene relaxoval a maloval, teraz nastal cas na trocha aktivnejsie travenie casu. Dnes rano som sa vybral na cyklo turu. Spomenul som to pre Gyulom a tak sa pridal ku mne. Isli sme do Riponu co je 12 mil. Neviem preco -zijem s milami uz treti rok a stale mam tu tendenciu ich podcenovat. Myslel som si ze to bude uplny veget, ale predsa len nie je najteplejsie a po chvilke som si vsimol ze tie mile ubiehaju akosi pomalsie. Na zaver som si vdaka slastnemu pocitu v nohach uvedomil ze som spravil viac ako 40 km, co je pre netrenovany zadok vcelku dost. Zbytok dna som stravil v pohodli mojho kresielka s sprtil som stovky anglickych slovickach ktore sa vyskytuju iba v knihach -boze kolko toho neviem!
No a viete co som si prave vsimol, resp. uvedomil? Ak ste zili niekde v zahranici tak ste si mozno uvedomili ze ste vela krat akysi smutny a ze vam chybaju priatelia. Mozno to vyznie divne, ale myslel som si ze nemam problem byt sam -uz viac krat som takto fungoval -aj v zahranici, aj doma... aj dlhsiu dobu, aj kratkodobo... a vacsinou to nebol problem. Ale tu som bol akysi nesvoj a zoparkrat som mal taku light depku. Avsak akonahle zacali prazdniny -cize som sam "este viac" tak som v pohode. Problem nie je skola, to by som asi musel zmenit zamestnanie... problemom su ludia okolo mna... Posledne dva roky som mal okolo seba tych najlepsich kamaratov a ludi s ktorymi si naozaj rozumiem a s ktorymi pravdepodobne zostatanem v kontakte este velmi dlho. Tu som prisiel do komunity ludi, ktori my toho vela nehovoria. Vsimol som si to hned na zaciatku a tak som si isiel svojou vlastnou cestou... ale aj tak som sa sem-tam citil sam. Akonahle vsak vsetci ludia, s ktorymi som tu v kontakte, odisli tak som ovela pozitivnejsii. Nechcem nikoho obvinovat ani sa vyhovarat. Ale Pokial musim kazdy den riesit problemy s inymi ludmi, pocuvat staznosti inych ludi, sledovat spravanie inych ludi tak ma to ovplyvnuje. Pokial musim zit v tomto mierne nehostinom prostredi, kde som cudzinec tak musim byt silnejsi -aky som teraz evidentne nestaci. Od zaciatku prazdnin som skoro uplne sam a je to super -idem si vlastnou cestou, organizujem si den ako chcem, nemusim pocuvat anglickych pubertakov a prisposobovat sa ucitelom, pripadne housemastrom. Prekvapilo ma to trocha pretoze v amerike som bol tiez sam -nesam. Vzdy boli okolo mna ludia, a viac krat sa stalo ze my nie uplne vyhovovali. Sem tam ma to hodilo do takej melancholickej nalady, ale zvladol som to. A hlavne som si myslel ze som sa naucil ako to zvladat. Asi nie uplne. Je mi jasne ze nemozem zit sam a ze vzdy budu okolo mna ludia -teda hlavne pokial budem pracovat a pohybovat sa v spolocnosti. Takze cesta samoty daleko nevedie -aspon zatial nie. Len teda preco ma ludia tolko ovplyvnuju. Teraz sa vyslovene tesim z kazdej minuty a este som sa ani chvilku nenudil. Prave naopak -zajtra pride moja sestra a v sobotu David (dalsi ucitel z HMC programu) s priatelkov a tak mam uz len neceli den pre seba sameho. Dufam ze do januara pridem nato ako sa nenechat ovplyvnovat ludmi okolo seba a byt v pohode zo svetom okolo mna ako aj zo sebou. Caka ma este pol roka v tomto viac menej statickom prostredi a vonkajsok moc nezmenim, tak musim zmenit vnutro, cize seba... a uzivat si skolsky rok tak isto ako prazdniny!
A samozrejme ide aj o to ze druhy ludia su aj velmi prospesny -okrem toho ze nam nastavuju neocenitelne zrkadlo, tak nam aj umoznuju milovat a pracovat s laskou...

(ak nahodou nieco z tohto posobi fasisticky, tak to len preto ze som nevedel najst lepsie slova...)