Saga cestovatelsky zvucnych mien nasej cesty sa konci na ostrove v tvare manga kusok na juhovychod od Indie. Ocitli sme sa tu neplanovane a spontanne. Tak to mame radi. Mozno aj preto sa zo Sri Lanky stal jeden z highlightov našej vypravy.Na prvy, povrchny pohlad sa moze Lanka zdat iba kopia nedalekej Indie. Po lepsom preskumani ostrova a ostrovcanov je vsak rozdielov neurekom. Sri Lancania su kludnejsi, uprimnejsi a hlavne (zatial) neskazeni masovym turizmom. To co sme videli na severe Indie bol v podstate turisticky masaker. Sice sa mnohi tvarili ako ostrielani backpackeri, v skutocnosti to boli len konzumaci v etno vybave. Davy mladych zapadniakov vychutnavajucich si indicku ganju na terase hoteliku vo Varanassi su hlavnou pricinou tohto vyroku.
Prve dni sme atmosferu prirovnavali k ospalej Cube. Az neskor nam doslo, ze sme prileteli na prvy sviatok vianocny, jeden by povedal, ze v Azii nebude znamenat vela, ale v byvalej Britskej kolonii sa echo tohto krestanskeho sviatku stale silno ozyva. Neskor sa Colombo trocha prebralo, stale vsak posobilo ako sipova ruzenka tesne po bozku. Sri Lanka zaziva akesi nove rano. Po skoro 30 rocnej vojne, zakontrovanej devastujucov Tsunami, sa Lancania len pomali otvaraju novym moznostiam svojej slobody.
My sme si dali skoro tyzden vegetu a pokludneho vybavovania nevyhnutnosti v Colombe. Vybavili sme si predlzenie viz (bezproblemov), poslali balik a sup ho spat do chraneneho prostredia meditacneho centra. Oproti Barme je cela Sri Lanka nasiaknuta aromov slobody a pohody, najviac to vsak vinika v samotnom centre. Vedie ho Ctihodny Pemasiri Thera. Na zaciatku nam, priznam sa, trocha vybil dych. Predsa len sme si po mesiaci prisnej drezuri a discipliny zvykli na urcite sposoby spravania -ako naseho tak aj ucitelovho. Ked tu zrazu hlavny predstaveny "porusa" asi vsetko co nam bolo v Barme kladene na doraz minimalne raz denne. Rozprava prirodzene, pohybuje sa uvolnene, vtipkuje a smeje sa... Po par dnoch sme plne asimilovani a je nam jasne, ze toto je styl aky nam naplno vyhovuje. Valime uplne prirodzene a po tyzdni si uvedomujem, ze meditujem vlastne viac ako v Barme, kde sme nemohli ist pocas dna ani do svojich Kuti.
Po troch tyzdnoch na nas vymysleli lakadlo: vylet do Anuradhapury -hlavneho mesta Sri Lanky od roku 500 BC az do roku 1000 AD. Obdobie v ktorom na Sri Lanke prekvital Budhismus. Budhovo ucenie sem priniesol syn krala Asoku v tretom storoci pred kristom a pretrvava do teraz. Podla miestnych to vsak uz davno nie je to co to byvalo na zaciatku tohto tisicrocia... Zeby klasicka nostalgia? Nie, nie. Po zhliadnuti tohto velkomesta vykopaneho z nanosou hliny len pred 30timi rokmi je nam jasne, ze mnisi a lajici co tu prebyvali boli naozaj vysko vzedalani a osvieteni...Nacerpali sme motivaciu a sup ho spat do centra. Valime dalej, v podstate neprerusene dalsich 5 tyzdnov. Na konci februara sme zakoncili intenzivny vycvik. Meditovat sme vsak neskoncili. Po troch mesiacoch to totiz uz ide samo... jedine ze sme prestali vysedavat s prekryzenymi nohami a zacali sme sa pohybovat po okoli.
Najprv sme si spravili tyzdnovy relaxacny okruh po juho zapade ostrova. Zacali sme v ospalej Mirise: plaz, palmy a santenie vo vlnach. Parada, ale more a slnko su prilis silne zivle pre nase zlemravene tela. Mna jedna vlna skoro zlomila v pase, dusko ma oskrete oba lakte tak padime radsej do dazdoveho pralesa Sinharaja. Do dedinky na okraji parku sa dostavame az vecer a kupodivu tu nie je an
i hotel ani restauracia... hmm... kde budeme spat? Tuto otazku sme si v podstate ani nestihli polozit, pretoze nas hned odchitil mlady Basan a pozval nas k sebe domov. Na druhy den nas povodil po 7mich vodopadoch v pralese. Najkrajsi zazitok vsak zostava jeho rodinka prebyvajuca na kraji dediny, pri riecke, v lese. Okrem trocha betonu a plastu je to zivot asi ako pred 2000 rokmi... Dalej ideme do hor. V Haputale nas najprv vita kosa -15 stupnov, sa vam v europe moze zdat ako jar, ale mi nahadzujeme bundy a capice. Na druhy den davame prechadzku po hrebeni, zakoncenu na cajovej plantazi. Na dalsi den je na plane navsteva cajovej fabriky a vyslap na Lipton's seat. Krasna prechadzka po az skoro gicovych plantazach, ktore sa rozliehaju pokial oko dovidi. Kedze sme nechceli brat taxi na sedlo (dobra snobaren, ze?), tak sme sa moc vyhladu slavneho Liptona netesili. Vo fabrike strajkuju tak sme toho vela nevideli ani tam. Nevadi samotna prechadza bola super. Nakoniec nasej rozhybavacej vypravy vlacikom do Kendy a sup ho spat do centra.
Ctihodny Pemasiri nam slubil, ze nas zoberie este do svojho lesneho centra, ale ked sme sa vratili, tak nam oznamil, ze auto je pokazene... nevadi, ideme sami autobusom. Este ze snami poslal mladeho Ct. Amithu. Ten tam bol pol roka tak to dobre pozna... Tri nove Kuti uprostred dzungle -miestny by to sice dzunglov nenazvali, ale pre Europanov je to dostatocna divocina. Travime tu nas posledny vykend, pred tym nes sa zacne nas navrat do civilizacie. Rozplyvame sa nad touto rajskou zahradou, meditujeme a zhlboka vychutnavame plody nasej cesty. Krasna rozlucka. Dokonala bodka.Potom uz len spat do centra, balenie, lucenia sa s mnichmi a sup ho na letisko. Tam kempujeme na druhom poschodi pri svetle neoniek a filmovej hudbe hrajucej na celom letisku... zaciname sa europanizovat. Ale nie tak zhurta, rano nam na check in oznamuju, ze lietadlo bude meskat, pohoda... co znamena, ze my zmeskame pripoj v Ammame do Viedne. Takze spime v Jordansku. Vytame to pozitivne, okrem toho, ze neprideme nevyspaty, neprideme ani vyhladoveny: v 4 hviezdickovom hotely je totiz bufet s neodolatelnymi dobrotami a kedze nas nepustia za h
ranice hotela, tak vacsinu casu travime v jedalni. Tento chlapik na ulici v Kendy by asi reagoval podobne. Dobre padne aj aklimatizacia na zimu. Strasnych 15 stupnov citime ako tesne nad bodom mrazu. Hold posledne mesiace sme sa potili 24 hodin denne, takze nase tela maju zmenene vnimania teploty.Vo viedni milim a srdecnym privitanim Lucky a Danky zacalo nase opatovne posobenie v europe. Citim sa skor akoby som zacinal nieco uplne od zaciatku. Tento vylet bol naozaj zivotna cesta ako tvrdil Dusko a nie len vylet do Azie.
